ZA DOBRÚ VOĽBU ŠPECIÁLNEHO PROKURÁTORA

VOĽBA

KANDIDÁTI

O ŠPECIÁLNOM PROKURÁTOROVI

Špeciálny prokurátor / Úrad špeciálnej prokuratúry
 
Čo je to Úrad špeciálnej prokuratúry?

Prokuratúra je osobitný samostatný ústavný orgán. Je to hierarchicky usporiadaný orgán, čo znamená, že prokuratúru riadi generálny prokurátor a ostatní prokurátori pôsobia vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Sústavu prokuratúry tvoria okresné prokuratúry, krajské prokuratúry a generálna prokuratúra.

Osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry je Úrad špeciálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska. Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry stojí špeciálny prokurátor, ktorý je zároveň jedným z námestníkov generálneho prokurátora. Samotnú činnosť úradu vykonávajú prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry má osobitnú pôsobnosť. Dozoruje najzávažnejšie trestné činy, ktoré presne vymenúva Trestný poriadok, ako napr. trestný čin úkladnej vraždy, korupcie, najzávažnejšia organizovaná trestná činnosť, najzávažnejšia majetková a hospodárska trestná činnosť, najzávažnejšia trestná činnosť spáchaná verejnými činiteľmi v súvislosti s výkonom ich funkcie. Medzi novšie trestné činy, ktorých vyšetrovanie dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry, patria trestné činy extrémizmu, trestný čin ohýbania práva a trestný čin poskytnutia nenáležitej výhody. Prokurátori špeciálnej prokuratúry podávajú obžaloby, o ktorých následne rozhoduje Špecializovaný trestný súd.

Aké úlohy plní Úrad špeciálnej prokuratúry?

Úrad špeciálnej prokuratúry plní svoje úlohy pri všetkých štádiách trestného konania:

  • vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom trestnom konaní, teda pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
  • trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania presne vymenovaných trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Ak ktorýkoľvek prokurátor (mimo úradu špeciálnej prokuratúry) alebo policajt prijme trestné oznámenie, ktoré patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, je povinný túto skutočnosť ihneď oznámiť Úradu špeciálnej prokuratúry, aby tento mohol prijať potrebné opatrenia (napr. dostaviť sa na miesto trestného činu, rozhodnúť o ďalšom postupe a pod.).

Aký je vzťah špeciálneho prokurátora a generálneho prokurátora?

Generálny prokurátor je bezprostredne nadriadeným špeciálnemu prokurátorovi, zároveň je špeciálny prokurátor jedným z námestníkov generálneho prokurátora. Špeciálny prokurátor teda zodpovedá za výkon svojej funkcie priamo generálnemu prokurátorovi. Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch, vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry.

Generálny prokurátor vydáva príkazy, pokyny a iné služobné predpisy všetkým prokurátorom, vrátane špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Ani generálny prokurátor však nie je oprávnený vo vzťahu k žiadnemu prokurátorovi z Úradu špeciálnej prokuratúry

  • vydať tzv. negatívne pokyny, t.j. uložiť pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, aby sa vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného,
  • vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. 
Prečo je špeciálny prokurátor dôležitý?

Špeciálny prokurátor riadi Úrad špeciálnej prokuratúry. Kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry ako aj iných osôb, ktoré plnia úlohy Úradu špeciálnej prokuratúry.

Úrad špeciálnej prokuratúry má spoločnosť chrániť pred korupciou, organizovaným zločinom a dôsledkami trestných činov vyššej spoločenskej nebezpečnosti. Štát má totiž osobitný záujem na boji proti korupcii a organizovanému zločinu, aj preto zriadil osobitné orgány na ich potláčanie – a to Úrad špeciálnej prokuratúr a Špecializovaný trestný súd.

Aké konkrétne kompetencie má špeciálny prokurátor?

Vo vzťahu ku všetkým prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry má Špeciálny prokurátor postavenie „vedúceho prokurátora“, preto má právo najmä:

  • vykonať úkony podriadených prokurátorov alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry,
  • vydať podriadenému prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, ako má postupovať v konaní,
  • vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov Úradu špeciálnej prokuratúry.

Špeciálny prokurátor je vo vzťahu k prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry tiež povinný:

  • riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie ich služobných povinností,
  • zabezpečovať dodržiavanie a jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov a vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry,
  • vytvárať podriadeným prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie, ako aj na prehlbovanie ich odbornej kvalifikácie,
  • viesť podriadených prokurátorov k dodržiavaniu služobnej disciplíny
  • ako aj vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
Kauzy z médií

Špeciálna prokuratúra vykonáva dozor vo viacerých verejne známych kauzách, ako napr.

  • Falšovanie zmeniek televízie Markíza
  • Prípad Gorila
  • Finančné šeky Mariána Kotlebu na sumu 1488 eur
  • Kauzy súvisiace s policajnými akciami ako napr. Búrka, Plevel, Víchrica, Očistec, Judáš – týkajúce sa trestnej činnosti najmä v súdnictve či prokuratúre

 

Voľba špeciálneho prokurátora

Do 8. 1.2021 mohli oprávnené subjekty navrhovať svojich kandidátov. 4 uchádzači sa následne 1. a 2 . februára zúčastnili verejného vypočutia v ústavnoprávnom výbore. Poslanci NR SR nového špeciálneho prokurátora zvolili 5.2.2021. Novozvolený špeciálny prokurátor Daniel Lipšic (15.02.2021) zložil svoj sľub do rúk predsedu NR SR Borisa Kollára, čím mu začalo plynúť jeho sedemročné funkčné obdobie.

Voľba špeciálneho prokurátora

Špeciálneho prokurátora volí Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie je sedem rokov a ten istý kandidát nemôže byť opakovane zvolený za špeciálneho prokurátora.

Doposiaľ kandidáta na špeciálneho prokurátora navrhoval len generálny prokurátor. Od septembra 2020 sa okruh navrhovateľov rozšíril a návrh môže podať:

  • poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,
  • minister spravodlivosti SR,
  • verejný ochranca práv,
  • generálny prokurátor,
  • rada prokurátorov,
  • profesijná organizácia právnikov (napr. Slovenská advokátska komora),
  • právnická fakulta vysokej školy so sídlom na Slovensku a
  • Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Návrh musí byť odôvodnený a okrem listín preukazujúcich splnenie formálnych podmienok pre kandidáta (dosiahnuté vzdelanie, vek, prax, bezúhonnosť) sa predkladá aj životopis a motivačný list kandidáta.

 

 

 

Kto sa môže stať špeciálnym prokurátorom?

Donedávna sa špeciálnym prokurátorom mohol stať len prokurátor generálnej prokuratúry. Na základe zmien účinných od septembra 2020 sa môže špeciálnym prokurátorom stať občan Slovenskej republiky, ktorý:

  • je voliteľný do národnej rady
  • dosiahol vek 40 rokov
  • má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
  • najmenej 15 rokov je činný v právnickom povolaní
  • má odbornú justičnú skúšku (pričom za justičnú skúšku sa na účely voľby špeciálneho prokurátora považuje aj advokátska skúška, nie však notárska skúška)
  • je bezúhonný
  • posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, predsedu, vedúceho, riaditeľa alebo podpredsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, štátneho tajomníka, verejného ochrancu práv, generálneho tajomníka služobného úradu, predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu

Novou podmienkou je aj požiadavka, aby morálne vlastnosti a doterajší život kandidáta dávali záruku, že funkciu špeciálneho prokurátora bude vykonávať riadne a čestne.

Za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Navyše, v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie sa o funkciu špeciálneho prokurátora nemôže uchádzať ani ten ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.

Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor národnej rady pred hlasovaním o návrhu na zvolenie.

Ako sa z kandidáta stane špeciálny prokurátor?

1. Podanie návrhu na kandidáta:

Návrh môžu podať poslanci národnej rady, minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, generálny prokurátor, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov, právnická fakulta vysokej školy so sídlom v Slovenskej republike a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Návrh musí byť odôvodnený a jeho prílohou musí byť motivačný list kandidáta.

2. Prerokovanie návrhov v ústavnoprávnom výbore:

Ústavnoprávny výbor pozve kandidáta na verejné vypočutie, kde umožní každému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov. Navrhnutý kandidát sa najprv predstaví a následne odpovedá na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a zástupcu Kancelárie prezidenta republiky. Zo schôdze výboru sa uskutočňuje verejne dostupný audiovizuálny prenos. Po vypočutí výbor predloží návrh so svojím stanoviskom k navrhovaným kandidátom predsedovi národnej rady, ktorý voľbu navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady.

3. Voľba kandidáta v pléne národnej rady:

Zvolený je ten kandidát, ktorý získa v parlamente nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Voľba špeciálneho prokurátora v parlamente môže byť tajná alebo verejná: vo všeobecnosti parlament hlasuje verejne, tajne hlasuje vtedy, ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada.

4. Nástup Špeciálneho prokurátora do funkcie:

Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je sedem rokov a začína plynúť dňom zloženia sľubu špeciálnym prokurátorom do rúk predsedu národnej rady.

Ak je za špeciálneho prokurátora zvolený prokurátor, ktorý v čase vymenovania nie je prokurátorom generálnej prokuratúry, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry. Ak je za špeciálneho prokurátora zvolená osoba, ktorá nie je v čase zvolenia prokurátorom, stáva sa dňom zloženia sľubu prokurátorom generálnej prokuratúry.

Čo sa stane ak špeciálnemu prokurátorovi uplynie mandát a nový ešte nebude zvolený?

Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je sedem rokov a začína plynúť dňom zloženia sľubu špeciálnym prokurátorom. Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým špeciálnym prokurátorom.

Špeciálny prokurátor sa môže vzdať svojej funkcie. V tomto prípade výkon funkcie špeciálneho prokurátora zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa doručené národnej rade.

Okrem toho môže dôjsť k predčasnému ukončeniu výkonu funkcie špeciálneho prokurátora jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

 

 

 

Podcast VIA IURIS o voľbe špeciálneho prokurátora

Proces voľby je v plnom prúde a poslanci by mali urobiť maximum pre to, aby vybrali najlepšieho kandidáta s vysokými odbornými, ale aj morálnymi kvalitami. Len dôsledným výberom a transparentnou voľbou je možné vybrať takého nového špeciálneho prokurátora, ktorý odolá tak tlaku verejnosti ako aj rôznych nátlakových skupín.

Vypočujte si podcast VIA IURIS 

Kandidáti na funkciu špeciálneho prokurátora
Peter Kysel

Peter Kysel

Daniel Lipšic

Daniel Lipšic – nový špeciálny prokurátor

Ján Šanta

Ján Šanta

Vasiľ Špirko

Vasil Špirko

Prokuratúra
Prečo je prokuratúra dôlezitá?

Prokuratúra je osobitný samostatný ústavný orgán s jedinečnými právomocami. Tými sú predovšetkým tieto:

  • Jedine prokurátor môže podať obžalobu v trestnom konaní. Bez obžaloby nie je možné súdiť a odsúdiť páchateľa trestného činu. 
  • Prokurátor dohliada na dodržiavanie práv ľudí držaných v zariadeniach, kde je obmedzená ich osobná sloboda. Takými súd napríklad ústavy na výkon väzby a trestu odňatia slobody („väzenia“), azylové zariadenia, reedukačné a iné špeciálne výchovné
    zariadenia pre deti a mladistvých, ale tiež detské domovy či psychiatrické liečebne. 
  • Prokurátori kontrolujú aj postupy a rozhodovanie štátnych orgánov a obcí. Môžu napríklad napadnúť stavebné povolenie pre jeho nezákonnosť. 
  • Prokurátori môžu chrániť práva ľudí alebo verejný záujem aj tým, že vstúpia do niektorých konaní netrestného charakteru. Prokurátori tak napríklad môžu ovplyvniť to, akým spôsobom sa rozhoduje o dieťati v spore medzi rodičmi.
Ako funguje prokuratúra?

Prokuratúra je hierarchicky usporiadaná inštitúcia. Na jej čele je generálny prokurátor, ktorému sú podriadení všetci ostatní prokurátori.

Prokuratúru na Slovensku tvorí:

  • Generálna prokuratúra SR (Sídli v Bratislave a na jej čele stojí generálny prokurátor. Osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry je Úrad špeciálnej prokuratúry s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky)
  • krajské prokuratúry (sídla krajských prokuratúr kopírujú sídla krajských súdov)
  • okresné prokuratúry (sídla okresných prokuratúr kopírujú sídla okresných súdov)

V rámci hierarchického systému pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Generálna prokuratúra je nadriadená ostatným prokuratúram, krajské prokuratúry sú nadriadené okresným prokuratúram vo svojom územnom obvode.

Prokuratúra na Slovensku je osobitný ústavný orgán, ktorý má samostatné postavenie. Nie je súčasťou výkonnej ani súdnej moci. Tento typ prokuratúry má široké kompetencie, a to nielen v trestnom konaní, ale kontroluje dodržiavanie zákonnosti aj v ďalších oblastiach ochrany verejného záujmu. Iným typom sú štátne zastupiteľstvá, ktoré majú užšie kompetencie, zvyčajne len v trestnom konaní a sú podriadené výkonnej moci (napr. v Českej republike sú podriadené ministrovi spravodlivosti).

Podrobnosti o fungovaní prokuratúry upravujú najmä tieto zákony:

  • Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
  • Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Aké má prokuratúra právomoci?

Prokuratúra má v právnom systéme SR širokú a pestrú škálu právomocí.

Prokurátor musí konať aktívne, iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov. Dôležitým prvkom v činnosti prokuratúry je aktivita, a to pri zisťovaní nezákonného konania, pri odstraňovaní nezákonnosti aj pri potláčaní kriminality.

1. Trestné konanie

Kľúčovou oblasťou pôsobnosti prokuratúry je trestné konanie a právomoc obžalovať. Prokurátor je pánom sporu v predsúdnom konaní (t.j. pred začatím trestného stíhania aj v prípravnom konaní). Jedine prokuratúra má právomoc postaviť trestne stíhanú osobu pred súd. Tým, že prokuratúra vyšetruje a stíha trestné činy, chráni práva a oprávnené záujmy ľudí a spoločnosti (životy, zdravie, majetok či súkromie)

  • Prokurátor v trestnom konaní háji záujem na riadnom objasnení trestnej činnosti.
  • Prokurátor dbá aj na zabezpečenie práv poškodených v trestnom konaní
  • Prokuratúra vykonáva dôležité právomoci už pred tým, ako sa vec dostane na súd, v štádiu vyšetrovania. Prokurátor je dozorcom nad vyšetrovaním trestných činov, môže aktívne zasiahnuť do vyšetrovania, ktoré vedie policajt. Prokurátor tak môže
    usmerňovať policajta pri vyšetrovaní, prikázať mu, aby vykonal nejaký úkon, alebo rozhodnúť, že celé vyšetrovanie bude viesť sám. Prokurátor môže tiež zrušiť nezákonné a neopodstatnené rozhodnutia policajta. Prokurátor môže odňať vec jednému policajtovi a prikázať ju inému.
  • Prokuratúra môže rozhodnúť o osude vyšetrovaných a trestne stíhaných osôb. Len prokurátor môže podať obžalobu, navrhnúť súdu, aby obvineného vzal do väzby, ale môže tiež s obvineným uzavrieť dohodu o vine a treste, zastaviť alebo podmienečne
    zastaviť trestné stíhanie, schváliť zmier, či rozhodnúť, že skutok sa bude prejednávať ako priestupok. Prokurátor môže tiež nariadiť zaistenie majetku obvineného, navrhnúť jeho vyžiadanie z cudziny, a môže tiež nariadiť exhumáciu mŕtvoly.
  • O vine a treste však v každom prípade musí rozhodnúť súd.

2. Dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená

Prokuratúra vykonáva dozor v miestach, kde sú osoby pozbavené osobnej slobody alebo ich osobná sloboda je obmedzená, a to napríklad

  • v zariadeniach, kde odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody,
  • v zariadeniach, kde väzobne stíhaní obvinení ešte len čakajú na verdikt súdu,
  • na miestach kde sa vykonáva ochranné liečenie, ktoré sa napríklad môže uložiť odsúdeným páchateľom trestných činov, ktorí sú závislí na alkohole alebo sú drogovo závislí,
  • v zariadeniach, kde sa vykonáva ochranné opatrenia uložené napríklad mladistvým, osobám, ktoré nie sú pre nepríčetnosť trestne zodpovedné, a odsúdeným osobám trpiacim duševnou poruchou,
  • v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorých sa nachádzajú v ústavnej starostlivosti osoby, od ktorých sa nevyžaduje informovaný súhlas, ide napríklad o osoby, ktorých zdravotný stav si nevyhnutne vyžaduje umiestnenie na psychiatrii; takéto osoby môžu byť na psychiatrii umiestnené na nevyhnutne potrebný čas aj nedobrovoľne.

3. Civilné a správne súdne konania

Prokuratúra vykonáva svoje právomoci ale aj v civilných konaniach. Prokurátor môže začať civilné konanie, či vstúpiť do už začatého civilného procesu (stať sa stranou v konaní). V rámci týchto konaní môže podávať sťažnosti, odvolania aj ďalšie opravné prostriedky. Prokuratúra v rámci civilných konaní zastupuje štát. Prokurátor môže vstúpiť do väčšiny konaní, okrem niektorých výnimiek, ako je napríklad rozvod manželstva.

  • Prokurátor môže podať civilnú žalobu, napríklad v konaniach o určenie vlastníctva. Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania v sporoch, v ktorých ako jedna zo strán vystupuje štát (alebo právnická osoba spojená so štátom), samospráva (obec alebo vyšší územný celok), ale aj v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
  • Prokurátor môže byť aktívny aj v nesporovej agende, a to napríklad v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, konaniach vo veciach určenia rodičovstva, konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Prokurátor je oprávnený vstúpiť aj do konaní o dedičstve, do konaní vo veciach obchodného registra, do konania o vyhlásenie za mŕtveho, o spôsobilosti na právne úkony či do konania o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
  • Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. V takom konaní má prokurátor silné postavenie, má napríklad právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, v ktorom nie je stranou v konaní. Môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest. Prokurátor je tiež oprávnený podať žalobu proti nečinnosti alebo tiež proti uzneseniu obecného zastupiteľstva či proti všeobecne záväznému nariadeniu obce.

4. Iné netrestné konania

Prokuratúra plní úlohy aj v inej ako v trestnej oblasti, napr. kontroluje zákonnosť konania orgánov verejnej správy, ako sú napr. okresné úrady či obce. Môže tak napadnúť nezákonnosť rozhodnutí stavebných úradov, postupu ministerstva či všeobecne záväzných nariadení obce.

Prokurátor môže v rámci tejto agendy vydávať protesty a upozornenia, či podávať žaloby alebo vstupovať do konaní pred správnym súdom. (viď kapitolu civilné a správne súdne konania)

Prokurátori

V rámci hierarchického systému prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti a všetci sú podriadení generálnemu prokurátorovi SR.

Na generálnej prokuratúre pôsobia prokurátori generálnej prokuratúry, na krajských prokuratúrach pôsobia prokurátori krajskej prokuratúry a na jednotlivých okresných prokuratúrach prokurátori okresnej prokuratúry. V rámci generálnej prokuratúry pôsobia, oddelene na Úrade špeciálnej prokuratúry, prokurátori špeciálnej prokuratúry.

Prokurátorom sa v Slovenskej republike môže stať ten, kto:

  • je štátnym občanom SR,
  • získal vysokoškolské právnické vzdelanie,
  • má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
  • je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať (za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin),
  • ovláda štátny jazyk,
  • má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
  • nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
  • zložil odbornú justičnú skúšku,
  • úspešne absolvoval výberové konanie (to neplatí pre právnych čakateľov prokuratúry, ktorí nemusia absolvovať výberové konanie),
  • súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
Podcast VIA IURIS o prokuratúre

Vedeli ste, že „Prokurátor je pánom vyšetrovania“? A kde vlastne v justičnom reťazci stojí táto inštitúcia? „Prokuratúra je mostom medzi policajtom – vyšetrovateľom na jednej strane a súdom na druhej strane.“ Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, ozrejmí základné fakty.

Čaká nás voľba generálneho a špeciálneho prokurátora. Navyše prokuratúra ako taká utŕžila v poslednom období sériu škandálov, ktoré vo verejnosti vyvolali zdesenie a znechutenie. Ako dobre poznáte túto inštitúciu? Skôr než sa začneme sústrediť na voľbu dvoch mocných postov v oblasti spravodlivosti, výber generálneho a špeciálneho prokurátora, povedzme si viac o tom, ako vyzerá práca prokurátora, kedy môže konať, koho má chrániť a za akých okolností s ňou bežný človek príde do styku.

Vypočujte si podcast  VIA IURIS.

Verejné vypočutie uchádzačov o post špeciálneho prokurátora v ústavnoprávnom výbore NR SR
Pondelok (01.02. 2021)

 

Verejné vypočutie kandidáta na špeciálneho prokurátora – JUDr. Peter KYSEL

Verejné vypočutie kandidáta na špeciálneho prokurátora – JUDr. Daniel LIPŠIC

 

Utorok (02.02. 2021)

 

Verejné vypočutie kandidáta na špeciálneho prokurátora – JUDr. Ján ŠANTA, PhD., LL.M., MBA

Verejné vypočutie kandidáta na špeciálneho prokurátora – JUDr. Vasil ŠPIRKO

Návrh na voľbu do funkcie ŠP v ÚŠP GP SR – hlasovanie

 

Voľba Špeciálneho prokurátora SR – hlasovanie poslancov v NR SR (05.02.2021)
Hlasovanie v NR SR

 

Špeciálnym prokurátorom sa stal Daniel Lipšic, ktorý získal 79 hlasov poslancov, zo 117 prítomných. 

Pozrite sa koľko hlasov dostali kandidáti a ako hlasovali jednotliví poslanci.

 

Deje sa
SME: Šanta vyzýva na reformu prokuratúry

SME: Šanta vyzýva na reformu prokuratúry

Ambíciou kandidáta na špeciálneho prokurátora je podieľať sa na budovaní právneho štátu. Prokuratúra potrebuje nevyhnutnú reformu a zmeny na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Vo svojom motivačnom liste, ktorý bol zverejnený na stránke Národnej rady SR (NR SR), to...

Aj vám záleží na tom, aby sme mali
na Slovensku dôveryhodného špeciálneho prokurátora?
Podporte nás. Ďakujeme!
Iniciatívu Za dobrú voľbu pripravila organizácia VIA IURIS
Jozef Čentéš

JUDr. Daniel Lipšic, LL.M.

Životopis Motivačný list
O kandidátovi

Jozef Čentéš (1967) je prokurátorom Generálnej prokuratúry SR od roku 1999, pričom od roku 2004 zastáva funkciu zástupcu riaditeľa trestného odboru. Na prokuratúre pôsobí s krátkou prestávkou od roku 1991, pričom začínal ako prokurátor okresnej prokuratúry.

Pôsobí aj na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave ako vedúci Katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky. V odbore trestné právo získal najvyšší akademický titul „profesor“.

Jozef Čentéš uvádza vo svojom životopise obsiahlu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva, je členom niekoľkých vedeckých rád na právnických fakultách. Okrem internej pedagogickej činnosti na Univerzite Komenského v Bratislave je aj externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Bol členom rôznych pracovných skupín a odborných komisií, napríklad bol členom pracovnej skupiny pre problematiku zaisťovania majetku či pracovnej skupiny zameranej na využívanie alternatívnych trestov a elektronického monitoringu osôb.

Jozefa Čentéša už raz parlament zvolil za generálneho prokurátora. Prezident Gašparovič ho však za generálneho prokurátora odmietol vymenovať. Tento spor sa dostal až na Ústavný súd SR, ktorý rozhodol, že prezident Gašparovič tým, že Jozefa Čentéša nevymenoval za generálneho prokurátora, konal protiústavne.

Jozefa Čentéša za kandidáta na generálneho prokurátora navrhuje 7 subjektov: Rada prokurátorov, Verejná ochrankyňa práv SR, Slovenská komora exekútorov, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Právnická fakulta, Paneurópska vysoká škola - Fakulta práva, Univerzita Komenského v Bratislave – Právnická fakulta a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – Právnická fakulta.

Návrhy a predstavy o fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry
  • Formalistické vyžadovanie správ a plnenia vydaných opatrení, ktoré neprimerane zaťažujú radových prokurátorov
  • Nerovnomerné zaťažovanie jednotlivých prokurátorov
  • Existencia korupcie vo verejnom živote a nehospodárne nakladanie s majetkom štátu
  • Uzatvorenosť prokuratúry pred verejnosťou a chýbajúca verejná kontrola prokuratúry
  • Neefektívne vyvodzovanie zodpovednosti voči prokurátorom
O uchádzačovi

Tomáš Honz (1975) vykonáva od roku 2013 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry, kde vedie oddelenie extrémistickej kriminality. Dovtedy vykonával funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre v trestnej oblasti. V rámci tejto funkcie sa venoval takmer všetkým oblastiam kriminality.

Ovláda anglický a nemecký jazyk. Má bezpečnostnú previerku stupňa „prísne tajné“. Absolvoval školenia na zvládnutie líderstva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

V životopise neuvádza publikačnú činnosť.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa koaličnej strany SaS Anna Zemanová.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Nesúlad očakávaní jednotlivých prokurátorov na nižších stupňoch prokuratúry s organizáciou a riadením prokuratúry (odklon vedenia od potrieb prokurátorov, prokurátori sa cítia paralyzovaní, neprimerane zaťažení, čo má vplyv na výkonnosť)
  • Strata vzorov odborne zdatných a pracovitých prokurátorov na vyšších postoch
  • Slabá výkonnosť časti polície v trestnom konaní
  • Potláčanie iniciatívy prokurátorov
  • Presadzovanie individuálnych záujmov nad verejný záujem
  • Rezignácia prokurátorov na svoje spoločenské postavenie – prokurátori majú nízke sebavedomie v rámci rezortu z dôvodu zlého vedenia prokuratúry
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Potrebná komunikácia s prokurátormi a zamestnancami na všetkých stupňoch prokuratúry.
  • Generálny prokurátor musí prejavovať prokurátorom podporu.
  • Oslabenie monokracie generálneho prokurátora.
  • Autorita generálneho prokurátora by sa mala prejavovať v podstatných situáciách.
  • Zamedzenie šikany prokurátorov za vymyslené či bagateľné previnenia (pravidlom pre posudzovanie: Konal prokurátor v dobrej vôli za účelom dosiahnutia zákonného cieľa?).
  • Posilnenie procesnej samostatnosti dozorových prokurátorov (po 3-5 rokoch praxe) – zvýšiť zodpovednosť radových prokurátorov a znížiť vplyv vedúceho prokurátora.
  • Etická komisia sa má venovať aj vzťahom medzi podriadenými a nadriadenými prokurátormi.
  • Zvýšenie sebavedomia prokurátorov (poskytnutie možnosti na vzdelávanie a profesionálny rast, poskytnutie povzbudenia v citlivých kauzách a ocenenie proaktívneho prístupu).
  • Obnova vydávania informačného spravodaja (slúžiť by mal na informovanie o služobnom postupe prokurátorov, na zdieľanie názorov prokurátorov, právnych a organizačných pohľadov).
  • Sprehľadnenie intranetu prokuratúry.
  • Sporné či závažné kroky by generálny prokurátor mal vysvetľovať Rade prokurátorov.
  • Nevyhnutnosť otvorenia Rady prokurátorov ako aj procesov v prokuratúre verejnosti.
  • Posilnenie právomocí Rady prokurátorov (analógia so Súdnou radou SR).
  • Neprípustnosť ovplyvňovania práce prokurátora zo strany politikov či iných skupín, štruktúr.
  • Disciplinárne previnenia prokurátorov by mal rozhodovať Najvyšší správny súd.
  • Sfunkčnenie postavenia asistentov prokuratúry.
  • Na každé miesto prokurátora by sa malo konať výberové konanie, na ktoré by sa mohli prihlásiť aj uchádzači pôsobiaci mimo prokuratúry.
  • Výberové konania by sa mali zamerať viac na posúdenie osobnostných predpokladov na výkon funkcie prokurátora a zisťovanie predispozície ku korupčnému správaniu a psychologickej profilácie uchádzačov.
  • Členovia výberových komisií by mali byť aj mimo prokuratúry nominovaní prezidentom, NR SR, ombudsmanom, ale väčšinu by mali tvoriť zástupcovia Rady prokurátorov.
  • Zriadenie samostatnej inšpekcie pre prokurátorov pri Generálnej prokuratúre.
  • Posilnenie prvostupňových prokuratúr, druhostupňovú agendu previesť na krajské prokuratúry (dohľad generálnej prokuratúry ponechať len v najzásadnejších veciach).
  • Generálna prokuratúra ba mala zabezpečovať odbornú podporu okresným a krajským prokuratúram.
  • Generálny prokurátor by mal mať možnosť vydať pozitívny pokyn každému prokurátorovi.
  • Generálny prokurátor musí stále ostať v pozícii, aby mohol slobodne rozhodovať.
  • Prokurátor má mať zabezpečenú samostatnosť.
  • Výkonná moc nesmie zasahovať do živých vecí.
  • Prokuratúra musí byť politicky nestranná – nesmie tolerovať trestné činy žiadnych politikov.
  • Potrebná intenzívnejšia kontrola prokuratúry zvonku – osobitný Výbor na kontrolu činnosti prokuratúry zriadený pri NR SR.
  • Zjednodušenie trestného konania cez novelizáciu Trestného poriadku (potreba ustáliť novú hranicu medzi potrebami a právami správ v prípravnom a súdnom trestnom konaní).
  • Dobre nastaviť spoluprácu s inými orgánmi verejnej moci.
  • Vzťah prokurátor-policajt musí ostať v pozícii nadriadenosti prokurátora, nie je možné zohľadňovať osobné vzťahy vedúcich prokurátorov a funkcionárov polície.
  • Kauzy nesmú končiť na prokuratúre - v dôvodných prípadoch je potrebné odovzdávať veci na vybavenie policajtom a dôsledne žiadať ich preverenie.
Uchádzač sa vzdal kandidatúry na post generálneho prokurátora

Ján Hrivnák (1960) pôsobí od roku 2004 ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality.

Na prokuratúre pôsobí od roku 1983, pričom bol postupne prokurátorom Vojenskej obvodnej prokuratúry ako aj Vyššej vojenskej prokuratúry.

Ján Hrivnák je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR. Zároveň je asistentom na Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty SZU v Bratislave a prednáša aj na seminároch organizovaných Úradom vlády SR pre zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy.

Ján Hrivnák na post generálneho prokurátora kandidoval už v minulosti, a to vo voľbe v roku 2010. V minulosti čelil disciplinárnemu konaniu, v dôsledku čoho bol odvolaný z funkcie riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. V rámci disciplinárneho konania sa však nepreukázalo z jeho strany pochybenie, a preto bolo konanie zastavené. Uchádzač v motivačnom liste označil toto disciplinárne stíhanie za účelové.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta. Uchádzač sa kandidatúry vzdal 02.12.2020.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Dôvera verejnosti k prokuratúre neustále klesá
  • V dôsledku páchania kriminality dochádza k výraznému odčerpaniu verejných zdrojov, uchádzač poukazuje na rozkrádanie, nelegálny presun verejných prostriedkov do súkromných rúk cez korupciu, machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužívaní dotácií
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Zamerať výberové konania ľudí, ktorí vstupujú do prokuratúry, aj na zisťovanie ich morálnej integrity a majetkových pomerov.
  • Nastaviť výberové konania za účasti verejnosti.
  • Vytvoriť priestor pre vstup do prokuratúry aj pre uchádzačov s justičnou alebo advokátskou skúškou.
  • Určiť skúšobnú dobu začínajúcich prokurátorov na 5 rokov.
  • Pri hodnotení prokurátorov sa zamerať aj na vykazovanie počtu vecí právoplatne odsúdených páchateľov, oslobodených páchateľov a zastavených trestných vecí.
  • Sfunkčniť inštitút asistenta prokurátora.
  • Podporovať a vyhodnocovať vzdelávanie prokurátorov
  • Uskutočniť analýzu prvostupňových prokuratúr a prispôsobiť ich organizačnú zmenu podľa vzoru súdnej mapy.
  • Vytvoriť inšpekčný orgán generálneho prokurátora.
  • Radu prokurátorov rozšíriť o nominantov vlády, parlamentu a tretieho sektora.
  • Prideľovanie vecí prokurátorom zabezpečiť cez elektronický náhodný výber pri zohľadnení špecializácie.
  • Prijať opatrenia na zrýchlenie konania.
  • V zložitých trestných veciach vytvoriť tím dvoch-troch prokurátorov s možnosťou účasti na hlavnom pojednávaní.
  • Zlepšiť úroveň komunikácie a spolupráce s Policajným zborom SR v určitých oblastiach.
  • Zrušiť správovú povinnosť podriadenej prokuratúry k nadriadenej prokuratúre s výnimkou mimoriadnych vecí.
  • V prípade zastavenia trestného stíhania umožniť prokurátorom verejne zdôvodniť svoje rozhodnutie.
  • Zaviesť príležitostné hodnotenie vedúcich prokurátorov zo strany podriadených prokurátorov formou anonymnej ankety.
  • Zrušiť alebo obmedziť oprávnenia generálneho prokurátora uplatňovať mimoriadny opravný prostriedok podľa § 363 Trestného poriadku (podľa uchádzača ide o skryté negatívne pokyny).
  • Zaviesť príležitostné stretávanie generálneho prokurátora s prezidentkou, predsedom parlamentu a predsedom vlády s cieľom získania spätnej väzby k činnosti prokuratúry.
  • Sfinalizovať projekt elektronického spisu ako náhrady papierového spracovania spisu.
  • Prepojiť elektronický systém so sieťou Policajného zboru, umožniť vzájomnú výmenu elektronických dokumentov.
  • Umožniť prokurátorom vstup do elektronických systémov ostatných štátnych orgánov pre potreby zisťovania a zaisťovania podozrivého majetku.
  • Zamerať sa na odhaľovanie prípadov rozsiahlej korupcie, ekonomickej kriminality a kriminality súvisiacej s čerpaním eurofondov.
Juraj Kliment
Autor foto: Tomáš Benedikovič, Denník N
O uchádzačovi

Juraj Kliment (1964) vykonáva od roku 1999 funkciu sudcu trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde SR. Od roku 2006 je riadiacim predsedom senátu. Funkciu trestného sudcu vykonáva nepretržite od roku 1990, pričom bol postupne sudcom okresného ako aj krajského súdu.

Absolvoval viacero odborných stáží na zahraničných súdoch pre trestné veci. Od roku 2020 je členom Súdnej rady SR ako zástupca vlády. Ovláda anglický a nemecký jazyk.

V životopise uvádza jeden publikovaný článok v oblasti trestného práva.

Ako sudca rozhodoval aj v kauze Cervanová, následne spolupracoval na tvorbe knihy s touto tematikou s Petrom Tóthom, o ktorom sa neskôr zistilo, že úzko spolupracoval s Mariánom Kočnerom.

Senát, ktorého bol predsedom, rozhodoval v kauze „nástenkový tender“, za čo získal ocenenie Judikát roka 2019.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Systémová porucha pri výkone kompetencií prokuratúry ako jediného obžalobcu v krajine
  • Pasivita, rutina a miestami až alibizmus niektorých vedúcich činiteľov prokuratúry
  • Uzavretosť prokuratúry bez možnosti kontroly procesov
  • Pochybnosti o tom, že prokurátori nepostupujú a nerozhodujú profesionálne, aktívne a v prísnom súlade s ústavou a zákonmi (kritizuje napríklad čisto formálny výkon dozoru v trestných veciach, negovanie účinného výkonu dozorových oprávnení, relativizovanie zásady legality a oficiality, zužovanie rozsahu trestného stíhania, nenapadnutie nerešpektovania právneho názoru opravného súdu)
  • Náhodné pôsobenie v netrestnej oblasti s častými pochybeniami
  • Problémy v personálnych otázkach (napr. generačná výmena prokurátorov, kariérny postup, preradenie prokurátora, disciplinárne konania)
  • Nedostatok zdržanlivosti v živých veciach (osobné emócie vo vyjadreniach)
  • Nadbytočná byrokratická záťaž prokurátorov
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Návrat prokurátorov k dôslednému využívaniu zákonných oprávnení, k plneniu zákonných povinností a k dominancii hrdosti, zmyslu pre zodpovednosť a ochote získať si dôveru verejnosti zo strany prokurátorov.
  • Skvalitnenie riadiacich činností okresných a krajských prokurátorov, pričom by sa mali podieľať aj na vybavovaní vecí.
  • Zabezpečenie autonómnosti prokurátorov.
  • Plynulá generačná výmena a obmena prokurátorov.
  • Zákaz skrátenia praxe čakateľov prokuratúry a dostatočné skúmanie ich spôsobilosti sa stať prokurátorom.
  • Kariérny postup by mal prebiehať bez výnimiek a obchádzania príslušných predpisov.
  • Potrebné je prehodnotiť pracovné zaradenie niektorých prokurátorov, ktorí nevybavujú prokurátorskú agendu, a zaradiť ich do riadneho výkonu (takéto miesta treba obsadiť neprokurátormi).
  • Výkon funkcie okresného a krajského prokurátora by mal byť obmedzený na dve po sebe idúce obdobia.
  • Vzdelávanie by malo byť trvalou a kontrolovanou súčasťou výkonu funkcie prokurátora.
  • Potrebná účinná kontrola majetkových priznaní prokurátorov.
  • Rada prokurátorov a Etická komisia by mali byť začlenené do procesov všeobecnej kontroly, kariérnych postupov a disciplinárnych konaní.
  • Presadzovanie zásady lojálnej spolupráce s orgánmi verejnej moci (včasná a účinná spolupráca).
  • Potreba vykonať personálny audit prokuratúry na odstránenie byrokratickej záťaže.
  • Otvorené, pravdivé a relatívne úplné informovanie o činnosti prokuratúry.
  • Presadenie princípov štandardného výkonu právomocí prokuratúry – princípu formálne aj materiálne účinného vykonávania zákonných oprávnení a plnenia povinností, princípu osobnej zodpovednosti každého prokurátora, princípu otvorenosti prokuratúry, princípu kolegiality vo vzťahu medzi prokurátormi, princípu riadneho a včasného uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov.
  • Prestavenie výberu prokurátorov, aby boli vyberaní odborne a mravne spôsobilí uchádzači.
  • Poskytovať informácie a hovoriť s verejnosťou musí každý prokurátor.
O uchádzačovi

Rastislav Remeta (1972) je prokurátorom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici na oddelení boja proti organizovanému zločinu. Od roku 2016 je členom Etickej komisie prokuratúry, pričom od júla 2020 je jej predsedom.

Rastislav Remeta pôsobí na prokuratúre od roku 1998 a počas tohto obdobia prešiel jej všetkými stupňami. Od roku 2009 pôsobil ako prokurátor Generálnej prokuratúry SR na oddelení násilnej a všeobecnej kriminality a neskôr na odbore osobitného určenia. V roku 2014 bol na vlastnú žiadosť preložený z generálnej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici.

Vo svojom životopise uvádza publikačnú činnosť a účasť vo viacerých odborných pracovných skupinách. Uchádzač taktiež prednášal a viedol semináre z trestného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a prednášal na tému finančná gramotnosť a jej vzťah k trestnému právu na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zároveň má skúsenosti s informovaním o činnosti prokuratúry, ktoré nadobudol ako hovorca krajskej prokuratúry.

Absolvoval viacero mediálnych tréningov na Slovensku či v zahraničí.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhli poslanci strany OĽaNO, Igor Hus a Ján Krošlák.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Nedostatočná otvorenosť a transparentnosti prokuratúry
  • Nevyhnutný rýchly a nekompromisný reštart v činnosti prokuratúry
  • Potreba zvýšenia aktivity prokuratúry pri plnení jej pôsobnosti
  • Potreba prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru a prokurátorský stav
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Dôraz na dodržiavanie pravidiel prokurátorskej etiky v záujme prinavrátenia dôvery verejnosti v prokuratúru.
  • Racionalizácia a reorganizácia organizačných zložiek generálnej prokuratúry, prinavrátenie postavenia a poslania trestnému odboru a jeho oddeleniam na generálnej prokuratúre.
  • Vytvoriť analyticko – kriminologický odbor na generálnej prokuratúre.
  • Generálna prokuratúra musí dôsledne metodicky riadiť podriadené zložky.
  • Vyhodnotiť činnosť a efektívnosť využitia a správy informačných systémov, ktoré prokuratúra využíva.
  • Pre trestnú oblasť opätovne vypracovať pokyn generálneho prokurátora o dozore prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní v jednotlivých štádiách trestného konania (v súčasnosti je príkazom generálneho prokurátora upravená len činnosť prokurátora v netrestnej oblasti).
  • Vypracovať metodiku prideľovania nových vecí prokurátorom, nie však prostredníctvom elektronického prideľovania.
  • Vypracovať metodiku ročného hodnotenia pracovných výkonov prokurátora.
  • Obmedziť funkčné obdobie šéfov krajských a okresných prokuratúr na maximálne dve 5-ročné funkčné obdobia.
  • Obmedziť tzv. „správovú povinnosť“ podriadených zložiek voči generálnej prokuratúre.
  • Dôraz na rozšírenie samostatnosti a zodpovednosti jednotlivých prokurátorov.
  • Vo vzťahu k § 363 Trestného poriadku navrhuje skrátenie lehoty na využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku generálneho prokurátora a jeho využívanie len voči meritórnym rozhodnutiam.
  • Výberové komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR.
  • Disciplinárne komisie rozšíriť o externého člena nominovaného Súdnou radou SR (riešenie vidí aj v zriadení Najvyššieho správneho súdu SR).
  • Vznik „Štátnej rady prokurátorov“ zloženej nielen z prokurátorov, ale aj zo sudcov a ďalších právnikov mimo prokuratúry.
  • V súvislosti s disciplinárnymi a výberovými konaniami vykonať zosúladenie so stavom súdov.
  • Podrobnejšie majetkové priznania a čestné vyhlásenia prokurátorov vo vzťahu k užívanému majetku a majetku ich rodinných príslušníkov.
  • Vypracovanie analýzy § 31 zákona o prokuratúre vo vzťahu k opätovnému zavedeniu podnetov v trestnej oblasti, avšak len pre vymedzené osoby, aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu.
  • Zvýšiť výsluchovú prax prokurátorov v konaní pred súdom tak, aby prokurátori uniesli dôkazné bremeno pred súdom, a to najmä vzdelávaním právnych čakateľov prokuratúry.
  • Klásť dôraz na pravidelné informovanie verejnosti o činnosti prokuratúry.
O uchádzačovi

Ján Šanta (1967) vykonáva od roku 2004 funkciu prokurátora na Úrade špeciálnej prokuratúry. Od roku 2005 bol vedúcim odboru ekonomickej kriminality a od roku 2010 je vedúcim oddelenia majetkovej kriminality, odboru ekonomickej kriminality. Funkciu prokurátora vykonáva nepretržite od roku 1996, pričom bol postupne prokurátorom okresnej ako aj krajskej prokuratúry na trestnom odbore.

Ján Šanta pôsobí aj v akademickej oblasti, a to od roku 1995, pričom v súčasnosti je externým pedagógom na katedre trestného práva Akadémie Policajného zboru, externým pedagógom na katedre trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského a externým pedagógom na katedre justičného vzdelávania Justičnej akadémie. Od roku 2004 vystupuje aj ako lektor k témam ekonomickej kriminality.

V životopise uvádza, že sa aktívne zúčastnil a predniesol príspevok na viac ako 20 vedeckých konferenciách.

Uvádza tiež, že je autorom viacerých vedeckých publikácií, pričom poslednou je publikácia „Trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske“ vydaná Akadémiou Policajného zboru.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhol poslanec Národnej rady SR za OĽANO Juraj Gyimesi.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Prokuratúra je málo aktívna a iniciatívna
  • Netransparentný a málo otvorený orgán
  • Viaceré zastavené alebo odmietnuté veci, ktoré sa javia sporné, nevysvetlené alebo až nezákonné
  • Nerovnomernosť prideľovania spisov a rozdiely vo výkonnosti prokurátorov
  • Prideľovanie náročných a rozsiahlych spisov zo strany nadriadených prokurátorov ako trest
  • Pochybnosti o rodinných väzbách prokurátorov a ich majetkových pomeroch
  • Málo efektívny boj s kriminalitou
  • Nízka dôvera verejnosti
  • Dehonestácia prokuratúry zo strany zopár nesvedomitých, zákon porušujúcich, najmä vedúcich prokurátorov, ktorá nie je v súlade so zodpovednosťou ostatných poctivých a svedomitých prokurátorov
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Potreba budovania aktívnej prokuratúry (potrebné intenzívnejšie a iniciatívnejšie konanie prokurátorov bez trestných oznámení).
  • Potreba intenzívnejšej previerkovej činnosti nadriadených prokuratúr voči podriadeným prokurátorom najmä pri zastavení či odmietnutí veci.
  • Odsúhlasovanie zastavení alebo odmietnutí podriadených prokurátorov nadriadenými prokurátormi po vzore stálych komôr Európskej prokuratúry.
  • Zakotvenie tzv. podporných žalôb či súkromných obžalôb (možnosť, najmä pre poškodeného, žiadať súd o preskúmanie uznesenia o zastavení konania).
  • Prokurátori by mali sporné rozhodnutia vysvetľovať verejne spolu s nadriadeným prokurátorom.
  • Vo výberových komisiách, v disciplinárnych komisiách a v Rade prokurátorov by mali mať zastúpenie aj iné právnické profesie pri zachovaní väčšiny prokurátorov.
  • Generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora by mala voliť ad hoc zriadená Veľká justičná rada spojená zo Súdnej rady a Rady prokurátorov s cieľom odpolitizovať prokuratúru.
  • Zriadenie novej prokurátorskej mapy tak, aby vznikli väčšie prokuratúry s aspoň 20 prokurátormi.
  • Zavedenie elektronického prideľovania spisov na prokuratúre.
  • Potreba sprísnenia výberových konaní na právnych čakateľov prokuratúry a prokurátorov s dôrazom na osobnostnú integritu (zavedenie psychologického posúdenia).
  • Zavedenie podrobnejších majetkových priznaní prokurátorov.
  • Spružnenie možnosti preradenia prokurátorov na nižší stupeň prokuratúry.
  • Vytváranie tímov nadriadených aj podriadených prokurátorov v spoločensky exponovaných alebo dlho trvajúcich veciach s cieľom skrátiť prípravné konanie.
  • Prokuratúra nesmie vytvárať priestor a dôvod na politické súperenie, eventuálne zneužívanie prokuratúry na nekalé účely a osobný prospech jednotlivcov a skupín.
  • Posilnenie spolupráce so štátnymi orgánmi a medzinárodnej spolupráce.
  • Potreba prijať zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o lobingu, o hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, novelizovať prokurátorské zákony.
  • Potreba úpravy v oddeleniach a odboroch prokuratúry (niektoré zrušiť, niektoré posilniť, špecializovať).
  • Zabezpečiť z pozície generálneho prokurátora obmedzenie akýchkoľvek vplyvov na prokurátorov.
  • Potreba sfunkčnenia pozície asistentov prokurátorov.
  • Zavedenie starobného dôchodku pre prokurátorov po 30 rokoch praxe.
O uchádzačovi

Maroš Žilinka (1970) je od roku 2005 s krátkou prestávkou prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, na ktorej zastáva funkciu riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. V rokoch 2010 – 2012 bol štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra SR.

Ako prokurátor pôsobí od roku 1993 a počas tohto obdobia prešiel všetkými stupňami prokuratúry na trestnom odbore.

Vo svojom životopise uvádza obsiahlejšiu vedeckú a publikačnú činnosť z oblasti trestného práva. Je externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.

Prokurátor Maroš Žilinka mal byť podľa medializovaných informácií jednou z obetí plánovanej úkladnej vraždy viacerých vysokopostavených ľudí. V tejto veci sa aktuálne vedie vyšetrovanie.

Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina Petra Hajšelová.

Uchádzač uvádza tieto problémy súvisiace s fungovaním prokuratúry
  • Otrasená dôvera občanov v právny štát
  • Uzavretosť prokuratúry a „pocit bezpečia“ prokurátorov, ktorý viedol k rozšíreniu nevšímavosti až ignorancie a formalizmu bez iniciatívy a nasadenia, tzv. „kultúra pohody“
Uchádzač navrhuje tieto riešenia pre lepšie fungovanie prokuratúry
  • Zvýšenie dôvery občanov v prokuratúru a zmena kultúry na prokuratúrach.
  • V trestnej oblasti je pre uchádzača prioritou zamerať sa na boj proti korupcii, nečestnému konaniu a zneužívaniu verejnej moci. Ďalej zameranie sa na boj proti závažnej ekonomickej kriminalite a na zaisťovanie výnosov z trestnej činnosti a tiež na trestné stíhanie právnických osôb. Navrhuje zaviesť preventívno – výchovné aktivity proti korupcii.
  • V netrestnej oblasti je pre uchádzača prioritou aktívna účasť na príprave zákona o preukazovaní pôvodu majetku a využívanie oprávnenia prokurátora podávať žalobu na uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia; tiež aktívnejšie presadzovanie verejného záujmu a ochrana verejného majetku.
  • Nekompromisné požiadavky generálneho prokurátora na vedúcich prokurátorov pre dosiahnutie zmeny kultúry na prokuratúrach.
  • Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie základných povinností prokurátorov a vedúcich prokurátorov.
  • Zjednodušenie členenia organizačnej štruktúry generálnej prokuratúry.
  • Využívanie inštitútu asistentov prokurátora.
  • Radikálna obmena prevádzkového hardware v dátových centrách a inovácia počítačov prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, elektronizácia justície, efektívna výmena elektronických dokumentov medzi políciou, prokuratúrou a súdmi, elektronický vyšetrovací spis.
  • Prijatie stratégie kybernetickej bezpečnosti.
  • Transparentnosť výberových konaní, dôraz na dodržiavanie profesijnej etiky.
  • Podpora zriadenia Najvyššieho správneho súdu SR ako disciplinárneho súdu pre prokurátorov.
  • Podpora novej koncepcie a otvorenia Rady prokurátorov SR obsadením aj neprokurátormi.
  • Rozšírenie kompetencií novo-koncipovanej Rady prokurátorov najmä vo vzťahu k dôkladnému skúmaniu majetkových pomerov prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.
  • Opatrenia na umožnenie verejnej kontroly zaťaženosti a výsledkov práce prokurátorov.
  • Prispôsobenie sa reforme súdnej mapy.